26.10.14

O rodičoch a deťoch // Of Parents and Children

Asi nemusím vysvetlovať prečo sú vzťahy rodičov a detí komplikované. Neustále ovplyvňujú naše životy, či sme v jednej alebo druhej roli. Situácia ako je trans* coming out, častokrát otrasie a preverí všetky formy vzťahov. Niektoré posilní a niektoré naopak skomplikuje alebo zničí. 
Rodina býva asi najťažší partner na otváranie trans* témy. U nás doma to bola a je roky trvajúca diskusia a stále nie sme úplne dohodnutí... Každý má napríklad inak nastavené chápanie rodu a prežívanie rodovej identity a podľa seba často posudzuje druhého. Je to komplikované vyjednávanie.  Predsa len ide o snahu ukázať najbližším časť nás, ktorá je pre nás samozrejmá a pre nich možno neviditeľná a nepochopiteľná. Častokrát sme pri comingoute o veľa rokov napred v premýšlaní a prijímaní tejto situácie. 
Nedávno som dával na blog video z víkendu s TransFúziou v Kremnici, kde som natočil rozhovor s Tomášom. Konečne sa mi podarilo zeditovať aj rozhovor s jeho mamou Idou, ktorej pohľad na trans* coming out jej dieťaťa môže pomôcť nie len trans* ľuďom (ako napríklad pomohol mne) ale hlavne iným rodičom trans* detí každého veku. Som nesmierne rád, že sa Ida tak odhodlane zapája do trans* aktivistického diania a sama premýšla o založení podpornej platformy pre rodičov trans* ľudí. 
Ani u nás v rodine to nebolo ľahké a som si istý, že by mojim rodičom pomohlo, ak by mali možnosť vyhľadať viac informácii alebo mohli stretnúť iných rodičov, ktorí riešia podobnú situáciu. Napríklad moja mama sa s celou situáciou vyrovnala oveľa lepšie po stretnutí s inými trans* ľudmi v našom okolí (podobne ako to popisuje vo videu Ida). U mamy aj otca je skvelé, že je pre nich najdôležitejšie to čo cítia srdcom, to znamená, že vedia, že ma ľúbia a vždy budú aj keď niekedy uplne nerozumejú tomu, čo sa deje. Majú ale záujem vedieť viac a to je skvelé. Mama je niekedy v svojej zvedavosti častokrát veľmi explicitná a nič pre ňu nie je tabu.)) Čo je možno dobre. 
Na záver asi toľko: myslím si, že veľa rodičov v tejto situácii prechádza podobnou cestou a pociťuje skoro rovnaké emócie (strach o dieťa, pocit viny...) a som veľmi rád, že sa Ida rozhodla tieto pocity zdielať. Veľmi jej za to ďakujem a dúfam, že sa jej v budúcnosti podarí vytvoriť nápomocné prostredie pre iných rodičov a ich deti.
Sľubujem, že nabudúce napíšem niečo kratšie. Začínam sa cítiť ako grafomaniak :D



Relationships between parents and children have always been complicated. Whether we’re in one or the other role, family ties shape our lives on a permanent basis. All kinds of relationships can be put to the test in situations such as coming out as trans*. As a result, some relationships become stronger, while others just get more complicated or break down.
Family members are probably some of the most difficult partners to start a conversation about trans* issues. At our home, we have debated continuously for years, and yet we are far from a perfect consensus… One reason is that each of us judges the other person based on his/her own special understanding of gender and special experience of gender identity. The negotiation is complicated. After all, what I’m trying to do is to present a part of me that I take for granted but that may be invisible or incomprehensible for my loved ones. By the time I came out, I was many years ahead in terms of thinking about and accepting the situation.
Recently I posted a video from a TransFusion weekend in Kremnica, Slovakia, featuring an interview with Tomáš. Now I’m finally done editing the other interview with his mom. In my opinion, Ida’s perspective on her child’s trans* coming out might be helpful not only for trans* people (as it sure helped me) but, above all, for other parents of trans* children, young and old. I am extremely thankful to Ida for her commitment to trans* activism. She is even thinking about starting a new support group for trans* people’s parents. The trans* experience is difficult for every family, and my own family has been no exception. I am sure my parents would appreciate having access to more information or other parents in a similar situation. For example, my mom made an amazing progress coming to terms with the whole thing after she met other trans* people living around us (similarly to the experience shared by Ida in the video). Fortunately, what my mom and dad feel in their heart is the most important thing for them. They know they love me and always will; even if they sometimes do not fully grasp what is going on, the great thing is that they are eager to know more. Especially my mom sometimes asked very explicit questions and her curiosity knows no taboo.)) Which is probably a good thing.
To conclude, I think many parents in a situation like this are faced with similar issues and may feel the same emotions (worrying about their child, guilt…). I am extremely grateful to Ida for sharing these feelings of hers. I hope that her idea of creating a self-help environment for other parents and their children will one day become reality.
I am starting to feel like a graphomaniac :D The next post will be shorter, I promise. 

16 komentářů:

  1. Zdravím! :) Viem, že to bude asi hlúpa otázka a moc sa nerozumiem v tejto tématike. Chcem sa spýtať, znamená to, že dievča sa cíti ako chlapec, že nie je stotožnená byť dievčaťom a naopak? Vďaka za odpoveď, je to veľmi zaujímavé a rada by som vedela o tom viac! :)
    Pat.

    OdpovědětVymazat
    Odpovědi
    1. Ahoj, ano dá sa to tak povedať. Alebo aby som sa vyjadril presnejsie napriklad pre mna (a vela inych trans ludi tiez) su kategorie dievca a chlapec priuzke. Vela trans ludi hovori, ze sa narodili ako deti nie ako chlapci alebo dievcata a postupom casu prichadzali na to aka je ich rodova identita.

      Vymazat
    2. Ahoj Pat, budem hovoriť len za svoje dieťa ako mama z tohto videa .Ja to vnímam tak,že môj syn nikdy nebol dievčaťom ani nie je dievča čo túži byť chlapcom.Pretože on sa nikdy ako baba necítil v žiadnej rovine. To čo z neho " robí dievča"v iných očiach je to že sa narodil s dievčenským genitálom,lebo ako aj ja aj veľmi veľa ľudí je mylsím veľmi ovplyvnených tým vzorcom chlapec :penis/ dievča :vagína. Ale hovorím len za seba,keďže poznám viac transĽudí a už o nich viem ,že sú ako farby dúhy a každý z nich by Ti možno odpovedal na Tvoju otázku inak.Btw nie je hlúpe pýtať sa,hlúpe je odsúdiť bez pýtania,takže ja ako mama transdieťaťa Ti za tento prístup ďakujem .) Damián ahoj opäť, vieš, že zatiaľ inde nemôžem,tak to odkomentujem tu .)Moc Ti ďakujem ako krásne si to spravil aj za tú príležitosť a hlavne za to aký SI ,lebo inak by som možno odvahu hovoriť nenabrala ešte veľmi dlhý čas. Sila.

      Vymazat
    3. Ida to popisala velmi dobre.
      Je velmi vela identit a pre kazdeho je prezivanie rodu individualna zalezitost. V zasade vsak pre mna ide v trans* osvete o to, sirit povedomie o existencii roznych módov prezivania rodu. Napriklad ja vnimam gendrovu identitu velmi fluidne, to znamena ze nejako som sa citil pred desiatimi rokmi a uplne inak sa vnimam teraz.
      Ida, bolo mi potesenim.) Ja som velmi rad, ze sme sa porozpravali a mohol som tvoj pohlad sprostredkovat dalej.

      Vymazat
    4. Ahoj Damian, som rád za takýto web a ešte som príliš veľa z neho toho neprečítal, ale určite sa do neho pustím, mám dnes veľa času ;) to iba na začiatok. Ešte sa ozvem v iných komentároch.

      Ahoj Ida, neviem, či si toto niekedy prečítaš, ale pozdravuj Tomáša odo mňa. Možno si už nepamätáš, ale boli sme asi pred dvoma mesiacmi vo Zvolene taktiež na takom trans posedení, alebo ako to nazvať (vtedy v tej MŠ), ja som síce moc toho nenahovoril, ale nemusíš sa báť, že by som na vás zabudol. Práve si na vás dvoch dosť často spomeniem a držím vám palce, nech sa to Tomášovi čím skôr podarí.
      S pozdravom Charlie.

      Vymazat
    5. Ahoj Charlie, som rad ze ta moj blog tesi :)
      Budem rad za akekolvek dotazy a komentare.

      Vymazat
  2. najlepšia maminka, som šťastná, že takí ľudia sú.. nech je ich čo najviac!! :*

    OdpovědětVymazat
  3. Damian, hovoris hore o tvojej mamine, a otec to tiez akceptoval alebo este stale sa snazi to akceptovat? A dalsia vec, co ma zaujima, a sorry, ze som zvedava, je ako komplikovane je to riesit s dokladmi (a ci si to riesil na Slovensku (ale asi ano, ci mas aj ceske obcianstvo?)?

    Dik,
    S.

    OdpovědětVymazat
    Odpovědi
    1. Ahoj, obaja rodicia sa velmi snazia aj ked osobne si myslim, ze otec sa s tym vyrovnava trochu pomalsie ako mama. Mozno je to aj preto, ze som sa o tom s mamou bavil dlhsie... ALebo som ju na to pripravoval viac, pretoze som sa podvedome bal, ze ju to velmi rani.

      K dokladom ano u nas je to legislativne nastavene tak, ze je ta cesta trochu komplikovana a je podmienena urcitymi pravidlami. Skusim to vysvetlit strucne. Kazdy stat ma inu legislativu co sa tyka
      1. hradenia/nehradenia jednotlivych moznych postupov v tranzicii poistovnou
      2. legislativou tykajucou sa zmeny dokladov
      Ja som slovensky obcan ale zijem a pracujem v cechach takze spadam akoby pod dvoje pravidla.
      Pre zmenu dokladov ale spadam pod pravidla slovenske kde zakon hovori (necitujem presne) ze k zmene markra oznacujuceho pohlavie musi byt u obcana preukazane (potvrdenim od specialistu - tzn. doktora) ze u neho/nej doslo k ireverzibilnym zmenam ktore vedu k zmene pohlavia. V cechach je ta formulacia ina. V praxi ale znamena ze na to aby si obcan mohol zmenit v dokladoch marker oznacujuci pohlavie musi byt diagnostikovany diagnozou F 64.0 - Transsexualita (ktora je klasifikovana ako dusevna porucha) a musi podstupovat "liečbu" (aspon tak je to formulovane..) na zaklade ktorej bude preukazane to co ma byt preukazane... Je to tema ktora ma strasne vela rovin a chcem sa tomu v jednom postu venovat... Prave podmienky, ktore musia transrodovi ludia postupovat napriklad pre zmenu dokladov, su v ociach vela ludi vnimane ako porusovania ludskych prav. Plus to ze je stale transsexualita chapana a klasifikovana ako dusevna porucha nie je podla mna vobec spravne.

      Vymazat
    2. fuuha, no chore.. a bol si diagnostifikovany tou F 64.0? teda, zacal si ten proces aj na Slovensku? pride mi uplne chore nechat sa diagnostifikovat a akoze "priznat", ze si "chory", ked to nie si len aby si mohol zmenit nieco banalne a birokraticke ako doklad. Kazdopadne, dik za odpovede. Malo o tom viem ale velmi rada by som chcela vediet viac, tak sa budem tesit aj na tvoj post.

      S.

      Vymazat
    3. Jasne ako pisem skusim sa tomu povenovat v jednom z buducich postov.
      Kazdopadne tranzicia neznamena len zmenu dokladov. Viaze sa k tomu aj postupna fyzicka zmena (efekty hormonalnej terapie popripade operativne zakroky) ktore su okrem ineho aj podmienkov pre zmenu rodu v dokladoch.

      Vymazat
    4. Chapem ale tiez to tak vnimam ako zmeny, ktore chces a zmeny, ktore musis aby to bola ozajstna premena. A preco vzdy pises trans s asteriskom? (a uz nebudem otravovat)

      Vymazat
    5. u nas je zauzivane hovorit o transsexualite a transsexualoch - pre mna je to taky trochu zastaraly termin. po prve sa to jasne poji na celu tu bublinu okolo diagnozy a po druhe si myslim ze je cely trans status strasne sexualizovany (v zmysle zaseknuty na pohlavi a telesnosti) a hodeny do svetla napravy tela na spravnu mieru. Viac mi vyhovuje hovorit o sebe ako o transrodovom človeku (transgender). A trans* je pojem, ktory zastresuje sirsie spektrum gender variacii a identit a je podla mna taky najsikovnejsi.
      Je dobre vysvetleny napriklad na tomto obrazku - http://darahoffmanfox.com/wp-content/uploads/2013/05/trans-poster.jpg

      Vymazat
  4. napadlo mě ještě nezdvořile:
    1. jak se řekne tranzícia česky? přechod? nebo jinak?
    2. tohle je hrozně intimní otázka a netroufla bych se tě ptát na ni přímo, zajímá mě spíš obecně: jak je to s rodičovstvím u lidí, kteří vnímají rod stejně jako ty, fluidně? stojí o ně, pokoušejí se o ně, jak se rozhodují o svojí rodičovské roli? protože v určité chvíli dítě, ale hkavně společnost, ty její struktury, do kterých se dítě postupně zařazuje, rodiče fluidně asi nevnímají? děkuju! j.

    OdpovědětVymazat
    Odpovědi
    1. cauko
      no..
      1. pouziva se tranzice, být v tranzici..
      2. je to individualne ale je vela takych ludi ktori tuzia po detoch, predsa len je to velmi dolezita sucast zivota (mozno az potreba) a pre niektorych ludi znamena rodicovstvo velke naplnenie.
      poznam trans ludi, ktori maju deti aj takych ktori deti planuju. Je individualne kedy sa ludia pre tranziciu rozhodnu, je mozne ze az potom, co v nejakej roli deti mali. (napriklad o tom je serial transparent o ktorom som nedavno pisal) Ide o taky obrateny comingout rodica pred dietatom..
      Co sa tyka rodicovstva trans* ludi vseobecne - je to problematicka tema. Su to presne miesta kde podla mna legislativne nastavenie jednotlivych statov miestami porusa ludske prava..
      Vo vela statoch je legislativne dane, ze clovek pre legalnu zmenu dokladov musi podstupit operacie, ktore vedu k ukonceniu reprodukcnej schopnosti (CR a SR k nim patria).
      Co sa tyka ale rodicovstva ako takeho (nehovorim o biologickom plodeni deti) nemyslim si ze su role az take fixne dane... alebo nemusia byt. To by sme sa po specifikaci roli mohli tazat aj u gay a lesbickych rodicovstiev...

      ako sa pytas vobec neni nezdvorile btw.) ja som rad ze sa pytas aj na tuto temu

      Vymazat