6.11.14

Trans* etika - part I. // Trans* Ethics, Part I

Už v minulom poste som spomínal niečo málo o mojej práci. Okrem príprav Mezipater (ktoré doslova vyvrcholili, pretože dnes štartuje 15. ročník), mám normálny full time job v kreatívnom štúdiu Black&Biscuit. Venujeme sa audiovizuálnej produkcii a hlavne interaktívnym realizáciam a exponátom.
Je pre mňa strašne zaujímavé sledovať, aký je rozdiel pohybovať sa v "queer friendly" prostredí (ako je napríklad práca na Mezipatrech) a potom v úplne bežnej spoločnosti - ako sú napríklad každodenné situácie v mojej práci. 
Ako sa cítim keď je napríklad jasné že som trans* a keď to o mne nikto nevie. Ako sa citím keď ma napríklad niekto "vy-outuje" v nequeer atmosfére. Je pre mňa príjemňejšie ak ma spoločnosť vníma ako úplne bežného nie-trans* muža?
Určite nie som človek, ktorý by sa za to, že je trans* hanbil a túžil po tom splynúť nenápadne s prostredím za každú cenu. Na druhej strane nezoznamujem sa s ľudmi štýlom "Čau som Damián a som trans*..."  

Let me mention a few more things about my professional life. On top of working for the Mezipatra Queer Film Festival which is just at the height of preparations, I have a regular full-time job at the Black&Biscuit Creative Studio. We do audiovisual production, and especially interactive projects and exhibits. 
I find it extremely interesting to feel the difference between a queer-friendly environment (such as Mezipatra) and a “completely normal” social setting (such as everyday situations in my regular job); how I feel when it’s obvious that I’m trans* versus when no one has a clue; or how I feel when someone outs me in a non-queer setting. Do I prefer to be perceived as a “completely normal” non-trans* man?
Surely I’m far from ashamed of being trans*. I no longer desire to blend in, no matter the cost. Then again, it’s not my style to meet people by saying “Hi, my name is Damian and I’m trans*…”


Postupom času ale asi zisťujem, že je pre mňa príjemnejšie, ak majú ostatní ľudia so mnou jasno. Otváram tým ale pole pre veľa otázok a úprimne som ešte v niektorých situáciách rozpačitý.
Otázky typu: "Kam chodíš na záchod? Aké máš operácie? Ako si vyzeral pred tranzíciou?" občas padnú.) Je určite rozdiel, ak sa napríklad na intímne otázky pýta blízky človek, ako niekto, koho vidím prvý krát v živote (aj to sa často stáva). Je to ale tak či tak zvláštna situácia... Jasné, že sa ľudia zaujímajú, čo je vlastne super a nikdy sa mi nestalo, že by ma chcel niekto cielene uraziť alebo bol nejakým spôsobom hrubý... Sú však isté hranice. Nedávno som narazil na super post na buzzfeede - niečo ako 10 základov trans* etiky alebo na čo sa trans* ľudí fakt nemusíš pýtať - v podaní skvelej Laury Jane Grace. 


Over time, I have come to enjoy the situations when people know who they’re dealing with. Then again, that knowledge may lead to a lot of questions which, frankly, still often make me feel awkward. From time to time, I do hear questions like “Which toilet do you use?” “What kind of surgeries have you got?” or “What did you look like before your transition?” It sure makes a difference who exactly asks these intimate questions: a close friend, or a stranger I’m seeing for the first time (which is actually not that rare)? In any case, the situation is a strange one. On one hand, it’s ok to be curious – it’s actually great – and I’ve never been confronted with someone trying to offend me intentionally or being rude in any way… On the other hand, there are certain boundaries. Recently I stumbled on a great post at BuzzFeed – something like the ten commandments of trans* ethics, or things that are never OK to ask a trans* person, by Laura Jane Grace.




TOP 4:


Celý post si prescrollujte tututururu.
Scroll through the post here.

Taktiež som postupom času zistil, že som dosť citlivý, ak niekto z mojich priateľov nechcene zle formuluje nejakú myšlienku dotýkajúcu sa trans* ľudí alebo tranzície. Častokrát sa trpezlivo snažím vysvetlovať, ale niekedy mi je z toho vlastne len smutno. Vety typu: "Ona, pred tým než sa nechala prerobiť." alebo "To sú tí tvoji kamoši, ostatné transky.." majú možno silnejšiu moc ako sa na prvé počutie zdá. Po prvé tranzícia nie je o prerábaní niekoho na niečo iné ani o preoperovaní a výraz transka je spojený s crossdressingom a nie s transrodovosťou. 
Sú ale dni, kedy je pre mňa strašne príjemné nebyť v očiach iných ľudí ten trans* človek a neriešiť tieto veci... Niekedy sa mi zdá, že je toho nejak moc a už nemám energiu vysvetlovať, osvetlovať, objasňovať, obhajovať... 
Nedávno bol v Prahe môj kamarát Fox (písal som o ňom a jeho dokumentárnych projektoch v poste o trans* reprezentácii) a zhodli sme sa, že je super čo teraz robíme a že sa snažíme prispieť k osvete a celkovému zlepšeniu situácie pre nás a ľudí ako sme my, ale zároveň dúfame, že o niekoľko rokov bude táto práca out of date, pretože trans* povedomie bude samozrejmosťou. 

Over time, I’ve also grown pretty weary of the situations when one of my friends inadvertently asks a bad question on the topic of trans* people or transitioning. While I often try to explain and educate patiently, sometimes these questions just get me down. Statements like: “XY, before she had her makeover done” or “These are your friends, the other trannies” may be more powerful than they appear at first. Above all, transitioning is not about making somebody over into something else, and the term tranny is related to crossdressing, rather than being transgendered. There are days when I’m totally happy not being “the trans* person” in other people’s eyes and not having to deal with these things. Sometimes I feel I’ve had enough and I’m too exhausted to explain, explicate, clarify, advocate… 
Recently, when my friend Fox was visiting Prague (I wrote about him and his documentary projects in an earlier post on trans* representation), we both agreed that what we’re working on is great, that we’re really trying to make a difference in awareness and the overall situation of us and people like us. Then again, we both hope that this kind of job will be out of date in a few years – simply because trans* awareness will be taken for granted.

Žádné komentáře:

Okomentovat