26.12.14

Trans* maturita ✓

Vianočná atmo v plnom prúde - obedovanie, telka, pomalé presúvanie sa po Bratislave, večera a všetko na loop - podľa mňa ten správny čas na report z ministerstva. V minulom poste som písal o zasadaní komisie, na ktoré som dostal predvolanie a medzičasom to celé prebehlo. Odohralo sa to ráno v stredu 10.12. Díky za to, ako funguje v niektorých situáciách psychika. Pamät je milosrdná a postupne sa sama premazáva, tak isto v strese hlava milosrdne vypúšťa problematické zhluky myšlienok. Takže som nad možným priebehom situácie počas pracovne vyťažených dní pred komisiou vôbec nerozmýšlal. Bral som to ako nejaké iné byrokratické nutné zlo. 
Na vrátnici ministerstvva som sa preukázal predvolaním a dostal do ruky prezenčku na podpis. Prekvapilo ma, že tam bolo napísaných docela dosť ľudí. Ja som bol ako úplne prvý, nechápal som logiku, ktorou určovali poradie, abecedne to nedávalo vôbec zmysel. Na prvom poschodí pred zasadačkou už čakala jedna holka v školskom veku. Podĺa mňa trans* rodoví ľudia medzi sebou cítia na prvý pohľad blízkosť. Takže ma jej prítomnosť vlastne ukľudnila. Je to asi logické, rezonujú psychologické aspekty, ktoré sú neprenosné a nevysvetlitelné ľuďom, ktorí nemajú podobnú skúsenosť. Na druhej strane to neznamená, že máme automaticky všetci podobné názory a sme za jedno. Tak ďaleko sme sa ale nedostali a stihli sme sa len pozdraviť. Hneď po mojom príchode dorazila na moje prekvapenie aj moja sexuologička (ku ktorej chodím, pretože každý, kto si chce v ČR a SR zmeniť rod, musí prijať diagnózu a liečiť sa u sexuológa - viac o problemtike legislativy a definicii pisem v minulých postoch). Sama nechápala prečo je so mou predvolaná aj ona, ale ževraj je potrebné, aby bol na pojednávaní môj lekár/lekárka. Aspoň bolo jasné, prečo som prvý na zozname. Ako jediný som mal externého sexuológa, všetci ostatní boli od doktorky Fifkovej, ktorá sedí v komisii bežne. Keď ma zavolali dnu a uvidel som tam asi 16 ľudí, ktorých som nikdy predtým nevidel prišlo mi vlastne fajn, že tam moja doktorka sedí. 
No bolo to trápne, taká oficiálna fraška, trochu ako maturita. Sedel som za čelom dlhého stolu a pýtali sa ma rôzne otázky - ako som si začal uvedomovať svoj stav, ako ma vníma moja rodina, či mám vzťah a prácu - no totálne divná situácia. Snažil som sa byť aspoň vtipný, pretože sa mi z toho bolo úzko a na smiech zároveň. Pani doktorka Fifková prečítala zoznam úkonov, ktoré musím pre zmenu rodu v dokladoch podstúpiť, ja som podpísal, že tomu všetkému rozumiem. Potom sa radili a keď ma zavolali späť nastala vážna oficiálna chvíľa keď mi gratulovali, že som teda prešiel testom (transsexuality :D). Ja neviem, ale takto spätne mi to príde fakt bizarné. Každopádne ako milosrdne funguje pamäť, postupne sa tejto spomienky určite zbavím. Nič v zlom voči zúčasteným, ale tak isto ako moja doktorka, ktorá mi po ceste z ministerstva priznala, že nechápe logiku tejto procedúry, tak asi ani väčšina komisie vlastne nevie, prečo je tento postup nutný a vykonávajú nejakú byro smyčku s tušením, že je to asi pre naše dobro. Ja si osobne myslím, že by som prežil aj bez tejto absolútne zbytočnej skúsenosti. 
Inak zdravím všetkých a prajem pokojné a krásne sviatky, pripájam vtipné elfyourself Black&Biscuit video. Dúfam, že do konca roka stihnem ešte nejaký vizuálnejší post.)


V Bratislave u mamy pripíjame na moju trans* maturitu ,)) 

V Prahe sme mali s Kaa vianoce v predstihu - dostal som super darčeky ručný mini vysavač a obrázok Kutubiho od Kateřiny Kynclové 





1.12.14

List z ministerstva (nie mágie)

Ako sledujem dátumy posledných postov, na nejakú dobu som sa odmlčal. Čas sa zrýchluje alebo ja zaberám v zlom tempe. Aj keď v menšom strese stihol som za odmlčaný čas zahájiť aj zakončiť Mezipatra, dostať predvolanie ku komisii na Ministerstvo zdravotníctva, ktorá súvisí s mojou tranzíciou (vysvetlím), ísť na víkendovú chatu do Solopyskou pri Sedlčanoch a veľa práce, veľa práce...

 Kaa a ja Mezipatra 2014 tesne pred trapasom 
(vymkli sme sa o druhej v noci v prázdnej kinosále Lucerny so skoro vybitým mobilom bez svetla)


Mezipatra dopadli výborne, mali sme dobrú návštevnosť v kinách aj na doprovodných akciách, veľmi vydarenú hlavnú párty a uplne najlepší záver -  hlavnú cenu vyhral trans* film Nånting Måste Gå Sönder / Something Must Break. Je to asi najlepší film s trans* tematikou, ktorý som kedy videl. Veľmi autentický a krásny. Nenapadá ma, ako elegantne premostiť z príjemných pocitov z konca festivalu k birokratickým obskurným situáciám, tak to zoberiem možno oblúkom cez odkaz na rozhovor so mnou a Viktorom (koordinátorom dobrovolníkov Mezipater). Dali sme na blog festivalu rozhovor dotýkajúci sa aj vplyvov legislatívy na trans* tematiku a patologizácie trans* statusu. Článok mal skvelý ohlas a veľký dosah čítajte TUTUTU

Týna, Viktor a Ja Mezipatra 2014 Urxins Chillout set v Lucerne

Prišiel mi medzičasom dlhoočakávaný list z Ministerstva zdravotníctva - predvolanie pred komisiu, ktorá bude rozhodovať o tom, či som dostatočne spôsobilý na ďalšie kroky tranzície. Formulácie akými je ten dokument písaný sú dosť šialené. V dikcii Ministersva zdravotníctva spolu budeme pojednávať zmenu pohlavia transsexuálneho pacienta (mňa), pacienta budú liečiť tým, že mu chirurgicky zmenia pohlavie. Tieto formulácie sú proste neadekvátne. Neskutočne mi vadí to, ako je trans* status patologizovaný. Ako hovorí Viktor v našom spoločnom interview pre Mezipatra: „Doktoři vás chtějí narvat do škatulek, ale tak to samozřejmě nefunguje. Označení transsexuál vás svazuje v tom, že jste čtený jako příslušník opačného pohlaví, který se chce zbavit prvků svého původního pohlaví. Kompletně, radikálně a nastálo." 
Ja osobne si myslím, že pokiaľ bude transsexualita klasifikovaná ako duševná porucha a bude diagnózou a tranzícia chápaná ako liečenie poruchy, nikam sa nepohneme. Pre mňa stratili markre označujúce pohlavie absolútne význam. Na čo ich vlastne ešte používame? Tým že si chcem zmeniť meno a marker v dokladoch nemienim nastálo vymazať časť môjho života. Moja skúsenosť a identita je vhmotnená v mojom tele a ja s ním súzniem aj keď sa čiastočne mením nikdy nebudem iný človek. Predstavte si, že v širokom spektre genderqueer ľudí dokonca existujú aj takí, ktorí sa identifikujú inak ako im bolo určené po narodení a pritom necítia potrebu meniť svoje telo. Každopádne som zvedavý ako bude komisia prebiehať. Napíšem report.

Boli sme s Kaa na víkendovej chate s kamarátmi za Prahou v dedine Solopysky. Mali by sme chodiť častejšie do prírody... Škoda, že sme nevyužili viac jesenného ideálneho počasia. Myslím, že sme ten víkend zažili posledné teplé slnko a pekné dni pred mordorskou zimou...


Kaa rural