28.1.15

Stockholm & Saga

Už od Vianoc som mal chuť ísť niekam na rýchly spontánny výlet a keď sa naskytla príležitosť odletieť na pár dní do Štokholmu, vôbec som neváhal. Dokonca sa mi podarilo nahovoriť môjho dobrého kamaráta Viktora, aby sa pridal. Celkom nám to zapadalo do plánov, pretože už nejaký čas intenzívne brainstormujeme nad jedným spoločným trans* aktivistickým projektom a výlet nám prišiel ako vhodná príležitosť na sústredenejšie diskusie. Viktor mal zhodou okolností možnosť vybaviť najlepší couchsurfing v centre mesta, a ja som dopredu dohodol stretnutie so Sagou Becker, ktorá bola na tohtoročných Mezipatrech ako hosť s filmom Něco se musí zlomit, ktorý festival vyhral. V Prahe bola len dva dni a nemali sme možnosť sa dlhšie baviť a preto som nesmierne rád, že naše stretnutie vyšlo. Síce bola dosť zaneprázdnená a asi aj nervózna (blížil sa gala večer švédskych filmových cien, kde bola nominovaná), našla si čas a stretla sa s nami na kafe. Bol to veľmi príjemné stretnutie a v našej debate padlo pár zásadných vecí. Budem rád, ak si vypočujte rozhovor, ktorý sme so Sagou pri pojedaní sendvičov, za doprovodu hlasnej backround hudby (inak povedané kvalita nahrávky miestami kolíše) v shopping centre na predmestí Štockholmu dva dni pred oceneniami nahrali. 

Ever since Christmas, I was in the mood for a quick spontaneous trip somewhere nice. When I stumbled on the opportunity to fly to Stockholm for a couple of days, I didn’t hesitate at all. I even managed to talk my good friend Viktor into joining me. The trip fit well with our plans to have a more in-depth discussion about a trans* activist project we’d been brainstorming about. Viktor happened to find an amazing couchsurfing host in downtown Stockholm, while I arranged a meeting with Saga Becker. I met Saga last year at the Mezipatra Film Festival where she presented the award-winning Something Must Break. She only stayed in Prague for two days and we exchanged no more than a few words. That’s why I’m so excited about our conversation in Stockholm. Although Saga was relatively busy and probably nervous, too (the Swedish Film Award Ceremony was approaching and she was nominated), she took the time to meet us over a cup of coffee. While we had a great time talking, a few fundamental things were said. I invite you to listen to the audio of our conversation we recorded in a suburban shopping centre two days before the award ceremony; sound quality is not the best since we were eating sandwiches and loud music was playing in the background.

Viktor a Saga a Štokholm predmestie / Viktor & Saga & suburbian Stockholm 
Viktor ide po ulici / Viktor walking down the street
Viktor mi ukradol foťák / Viktor stole my camera
Stockholm
Stockholm
Romantika 
part 1
Situácia trans* ľudí v Švédsku, legislatíva, sterilizácia, operatívne zákroky, Saga a tranzícia, otváranie tabuizovaných tém (prirodzená tranzícia bez hormónov a operácií, nevydarené operácie, oľutovanie operatívnych zákrokov).
Situation of trans* people in Sweden, local laws, sterilization, surgeries, Saga and transitioning, opening taboos (transitioning naturally without hormones or surgeries, having a failed surgery, regretting the surgery).
"Trans* život nie je o tom, že sa narodíme do zlého tela, ale o tom, že žijeme v zlom systéme, ktorý nám nedovoluje byť tým kým sme."
“Trans* life is not about being born into the wrong body but about living in the wrong system that doesn’t let us be the way we are.”

part 2
Prvá vizuálna trans* referencia v pop kultúre, ktorú si pamätáš? Trans reprezentácia a obľúbené trans* filmy. 
Your first memory of a trans* reference in visual pop culture? Trans* representation and favourite trans* movies.
"Je vtipné, že ľudia, ktorí nie sú trans* chcú robiť o trans* ľudoch filmy... mali by sa viac oslovovať trans* ľudia, ktorý su schopný tvoriť."
“It’s funny that people who are not trans* want to make movies about trans* people… We should talk more trans* authors into doing the job.”

part 3
Trans* aktivizmus, film Something must break/Něco se musí zlomit, povedomie ľudí a sexualizácia trans* statusu, budúce plány.
Trans* activism, Something Must Break, public awareness and sexualisation of trans* status, future plans.

"Je šialené, že ľudia stále nevedia, čo je to trans* a že sa ma ľudia stále pýtajú čo trans rodovosť znamená."
“It’s crazy that people still don’t know what it means to be trans*, that people keep asking me what being transgendered is about.”

Saga deň po našom návrate prebrala cenu Guldbaggen (švédske filmové ocenenia) za najlepšiu ženskú rolu ako prvá trans* herečka, pred stovkami ľudí v publiku a viac ako miliónom sledujúcich divákov. Ja som sledoval stream na nete a bol som úplne dojatý. Ničomu som švédsky nerozumel ale to nebolo dôležité, pretože viem, čo ocenenie pre Sagu znamená a že je to cena pre nás všetkých. 
On the next day after we arrived back in Prague, Saga became the first trans* actress ever to receive the Guldbaggen Award for Best Actress. She was honoured in front of hundreds of people in the audience and more than one million television viewers. I was watching the live stream online and I was totally moved because I know what this award means to Saga and us all.


PS: Saga's acceptance speech''This night is for many about film, but for me personally and for so many others, tonight is about something damn much bigger. What we have achieved with this movie this year is so damn big. It has affected so many fucking people. And we have changed people’s lives. And that can’t any award in the world beat. I want to thank my mom. I want to thank my family and my friends. And I want to thank Ester and Eli who believed in me and who wanted to create this together. You don’t understand how much this means. We have written history tonight!"

15.1.15

♡ ♥ ➳ trans* status a vzťahy


Minulý post som písal o passingu - zapadnutí do spoločnosti bez povšimnutia, napĺňaní vlastných túžob ale zároveň aj predstáv iných ľudí v spoločnosti v ktorej žijeme. Mal som príležitosť rozviesť túto tému viac aj v rozhovore pre Český Rozhlas v programe rádia Wave - Kvér - klik tu
Očakávania a napĺňanie predstáv je veľká téma pre trans* ľudí aj v otázkach hľadania partnera alebo celkovo partnerských vzťahov. Veľa trans* ľudí žije v gender queer priestore a hľadá si partnerov s širšou skúsenosťou a nevyhranenými preferenciami. Trans* skúsenosť všeobecne (človeka v tranzícii a v procese hormonálnej terapie) je obdobie veľkých zmien. Je dôležité napríklad podotknúť, že rodová identita a sexuálna orientácia nemusia spolu vôbec súvisieť. Niekomu sa v tranzícii sexuálna orientácia mení. Veľa trans* ľudí však pociťuje silno a pevne svoju identitu aj sexualitu ako danú a hľadá napríklad tradičný model heterosexuálneho vzťahu. 
Pre mňa osobne bol tento moment v rámci môjho trans* coming outu veľmi problematický.  Silne som túžil byť vnímaný ako muž, chcel som byť sám sebou ale zároveň som pociťoval strach, že nie som dostatočne "muž" pre toho druhého človeka. V rámci procesu môjho coming outu a celkovo ešte obdobím pred zahájením tranzície, som mal veľa rôznych vzťahov ale vždy som sa najviac zamilovával do takých (akoby moja súčasná priateľka povedala) typických hetero éterických holiek a strašne som sa vždy bál niečo si s nimi začínať. Čisto úprimne ja som strašne veľa krát úplne doslovne zdrhol z tých ja balím teba ty balíš mňa situácii. Neviem to asi uplne dobre popísať, ale ja som mal pocit, ako keby vo mne videli niečo, čo niesom. Podľa mňa som vyzeral tak androgynne a chlapčensky príťažlivo, ale zároveň ma čítali ako holku a potencionálny fajn experiment. Nevyhovovalo mi to a choval som sa z môjho pohľadu dnes dosť tragicky (tie úteky.).
Potom sa mi raz stalo, že som nezdrhol. Uplne si vybavujem svoj vlastný údiv... Bol z toho vzťah a láska. Zároveň som ale nebol ešte uplne pripravený a nedokázal som byť sám sebou. Síce som o svojich pocitoch a túžbach zahájiť proces tranzície hovoril, nedokázal som urobiť žiadny krok, myslím si, že to bolo aj preto, že som sa bál, že to nebude stačiť. Mal som nejakú imaginárnu predstavu ako asi vyzerám, ja ako Damián a ako vyzeráme my dvaja spolu (imaginárny Damián a moja holka vtedy). Dokázal som vykročiť až keď sme sa rozišli. Ale napríklad bez skúsenosti toho vzťahu, by mi to odhodlávanie trvalo ešte dlhšie. 
Už v procese tranzície som bližšie spoznal moju súčasnú partnerku. Je to neuveriteľné, ako sa môj vzťah k samému sebe za ten čas zmenil. Mám prvý krát v živote pocit, že ma niekto vidí takého aký som, možno je to preto, že ja seba konečne vidím. Nikdy som si nemyslel, že budem s niekým o sebe tak otvorený. Vlastne Damiána spoznávame tak trochu spolu. Nepoznám väčšieho supportera ako je Kaa. Je hrozne dôležité byť k sebe úprimný, mňa na jednej strane mrzí, že som toho nebol v minulosti vždy schopný o to viac sa to snažím teraz vynahradiť. Ak mám pocit, že nenapĺňam nejaké očakávania alebo mám o sebe pochybnosti, vždy to narovinu riešime. Veľmi mi to pomáha a dúfam, že je náš vzťah navzájom podobne obohacujúci (hovorí, že áno.) Aké máte skúsenosti vy?

k u t u b i 


8.1.15

Passing - ako vyzerá (typický) muž?

Passing ja pre veľa trans* ľudí dôležitá súčasť trans* skúsenosti - passing znamená zapadnúť na verejnosti bez povšimnutia ako (typický) muž alebo žena. K tomu nám pomáha prispôsobovanie nášho zovňajšku. Napríklad volením istého typu oblečenia. Pre mňa bol passing veľmi dôležitý. Často krát som bol čítaný ambivalentne a dostával na verejnosti od cudzích ľudí otázky či som muž alebo žena alebo skúmavé skenujúce pohľady. Mne táto situácia nevyhovovala a rozhodol som sa vykročiť jedným smerom (čím ale netvrdím, že je to jediný správny spôsob prežívania gender identity a zdravím všetých nebinárnych, gender queer a gender fluid ľudí čo čítajú). Dnes sa to už vôbec nestáva a cítim sa preto uvoľnenejšie a príjemnejšie. Som rád, že som vnímaný spoločnosťou tak ako chcem, na druhej strane túžba po passingu a zažívanie passingu má svoje úskalia. Chcem hlavne upozorniť na dôležitú vec - spektrum toho ako má pre spoločnosť typický muž a žena vyzerať je bohužial (specificky v našich končinách) vlastne veľmi úzka a nudná škála. Nenechajte sa preto cudzími pohľadmi vytlačiť do polohy, ktorá je síce dostatočne mužná alebo ženská, ale pre vás neprirodzená. Nechajte si čas skúmať, čo je vám príjemné, a v čom sa ako cítite. Experimentujte - veľa trans* chalanov volí spôsob obliekania tak, aby zakryla možné ženskejšie telesné rysy. Jeden zo spôsobou ako formovať hrudník inak ako operatívnym zákrokom je nosiť binder - niečo ako opačný korzet :). Nie je to úplne najpohodlnejší odievací doplnok, ale je to dobrý spôsob ako si vyskúšať mať plochý hrudník a otvoriť možnosti ďalším outfitovým variáciám, v ktorých by ste sa inak cítili nepríjemne. Linky na spolahlivých dodávateľov tu a tuAk podstupujete hormonálnu terapiu, vaše telo sa bude postupom časom meniť a s ním aj váš šatník. Chce to čas a je to proces zžívania sa samého so sebou v období takýchto zmien. Viac o passingu napríklad v článku na stránkach TransFúzie - tu. Máte niekto nejaké iné tipy poprípade skúsenosti s ktorými sa chcete podeliť?
K tomuto postu ma inšpirovali sviatky v Bratislave a rozhovory s mojou mamou. Mali sme pár debát na tému čo je mužské a čo nie, prejavila trochu obavu o môj vkus v obliekaní a zdalo sa jej, že sa nesnažím obliekať dostatočne mužne. Snažil som sa jej vysvetliť, že zo mňa asi nikdy drevorubec nebude a že je pre mňa dôležité cítit sa pohodlne a prirodzene. Na druhej strane všetko sa vyvíja a mení a možno o rok budem väčší mačo :) haha No tak čo si myslíte vy, obliekam sa dosť mužne?  






všetky fotky kaa 

Tento článok  opisuje aká je politika niektorých z nadnárodých odevných reťazcov v prístupe k trans rodovým ľudom a otázke skúšacích kabín. Transfóbna Zara to moc nevyhrala... Každopádne odporúčam nakupovať v hocijakom oddelení, hlavné je cítiť sa fajn a inak je všetko vlastne jedno.

1.1.15

2 0 1 4 → malá veľká revolúcia

Rok 2014 bol pre mňa prevratný. 1.1.2014 som si hovoril, že to bude asi najdôležitejší rok. Bol som 9 dní po svojej prvej injekcii testosterónu a aj keď som si to uplne nepriznával bol som plný očakávania a zároveň strachu. Vedel som, že je moje rozhodnutie správne, ale vôbec som si nevedel predstaviť, čo sa so mnou bude diať. Nebolo to vôbec jednoduché. Telo sa musí adaptovať a je to proces. O tom ale v inom poste. Začali sa diať zmeny. Klesol mi hlas, začal som mohutnieť... Môj brat mi dnes napísal - "Všetko dobré do nového roku bráško! Veľa lásky a hustú bradu!" tak uvidíme, či porastie :)) Zmeny sú veľké, ale zároveň to až tak silne nevnímam. Nevediem si nijakú dokumentáciu tranzície, pripadá mi to hrozne obsesívne. Každopádne ľudia, ktorých vidím po dlhšej dobe sú prekvapení. Keď sa nad tým dnes zamýšľam, rekapitulujem a hodnotím, zdá sa mi, že tie vonkajšie zmeny sú jedna dôležitá vec, ale nie sú podstatou. Pred rokom to bol pre mňa ten hlavný cieľ a dnes si myslím, že je to len prostriedok posunúť sa ďaľej... asi k väčšiemu sebaprijatiu.
V roku 2014 som sa zamiloval. Sú v živote stretnutia, ktoré su magic a načasované presne tak, aby do seba začalo všetko zapadať. Myslím, že by som bez Kajky nedospel do tohto bodu. Myslím, že spolu dokážeme tvoriť, čo má zmysel a zanechá stopy.
V roku 2014 som sa začal venovať práci, ktorá ma 100% baví a napĺňa. Chcem podakovať mojím kolegom a kamarátom z Black & Biscuit za to čo spolu robíme a dúfam, že sa nám spolu podarí pokračovať ďalej rovnakým tempom a s rovnakým odhodlaním.
V roku 2014 vyhral Mezipatra krásny trans* film. 
V roku 2014 som založil tento blog a bolo to jedno z najlepších rozhodnutí. 
V roku 2014 sa začalo hovoriť o trans* hnutí ako o dalšej méte ľudských práv. Transrodoví ľudia začali byť viac viditeľní. Ak bude nejaký rok považovaný za prevratný v boji za trans* práva, bude to určite rok 2014. Je to ale len začiatok. 
Želám Vám aj sebe v roku 2015 veľa lásky a otvorenú myseľ. Pochopenie a trpezlivosť pre seba aj iných. Prijatie seba samých. 

Pripíjam na 2015 dobrou kávou zo špeciálneho hrnčeku - je na ňom 10 ročný dlhovlasý Damian ,)



PS: Za ďalšiu malú revolúciu sa dá považovať historicky prvý kvalitný článok o trans* tematike v českom mediálnom priestore. HURÁ!!