28.3.15

n e b i n a r i t a ⇄ p a r t 2

Po dlhej dobe som sa konečne dostal k tomu, že som vyprodukoval ďalšie krátke video :) Tento krát na už spomínanú tému - nebinarita. Sľúbil som, že sa budem snažit na blogu dať možnosť výpovede rôznym možným identitám v rámci trans* spektra, ktoré podľa mňa nemajú u nás priestor na prezentáciu. Čo všetko spadá pod "umbrella term" trans*? Hviezdička je znak zastrešenia a inkluzivity rôznych foriem prežívania rodovej identity. Hviezdička za slovom napríklad hovorí aj o nebinárnych ľuďoch. 
Ja sám sledujem na sebe, ako sa v niektorých situáciách neviem úplne jednoducho vyrovnať s nebinaritou alebo gendrovou fluiditou iných ľudí. Viem znie to šialene - mohol by som ja sám byť málo otvorený a akceptujúci? 
S prekvapením som zistil, že pre mna nie je úplne jednoduché pozíciu nebinárnych ľudí s ľahkosťou prijať. Začal som premýšlať prečo... Mám okolo seba viacero ľudí, ktorí by spadali do širokého spektra genderqueer prežívania svojej identity a pár takých, ktorý plynulo striedajú rody, v ktorých vystupujú. Používajú rod mužský, stredný aj ženský - podľa pocitu a situácie. Myslím si, že náš jazyk im to veľmi neuľahčuje - keď si uvedomíme, že v slovenčine alebo češtine cítime rod pomaly v každom druhom slove... Napríklad angličtina je v tomto zmysle vykúpením. Zistil som, že ja sám, tým ako som v svojom živote prešiel sociálnou tranzíciou z jedného rodu do druhého a ako veľmi som túžil po tom, aby ma moje okolie neoslovovalo v inom rode ako mužskom, som vlastne na používanie "správneho" rodu veľmi citlivý. A čo keď pre niekoho žiadny rod nie je "správny"? Pre mňa je to veľmi zaujímavá situácia a nastavuje mi nekompromisné zrkadlo. 
Jedným z takých ľudí je napríklad Fipah, s ktorou som sa rozhodol spolupracovať na spracovávaní témy nebinarita a som nesmierne rád, že sa nám podarilo v jedno príjemné sobotné popoludnie, natočiť prvé spoločné video. Fipah nám vo videu vysvetlí ako vníma pojem nebinarita a povie niečo o sebe a svojom prežívaní rodu. 



K tejto téme pripájam správu zo škandinávskych zemí, kde vo Švédsku prijali oficiálne stredný rod a stredné zámeno ako súčasť oficiálneho jazyka. Prečítajte si, čo o tom píše The Guardian TU
Plus otázka na zamyslenie: Myslíte si, že v oficiálnych dokladoch (OP, Pas atď) musí byť uvedené pohlavie? (Marker F a M) Nebolo by pre transrodových ľudí jednoduchšie a pre cisrodových ľudí bezvýznamnou zmenou ak by sa doklady uvádzali len s rodným číslom? Ak máte podobný názor ako ja, môžte ho vyjadrit v tejto petícii - LINK 


16.3.15

hard times & krásni ľudia, ktorých mám rád

Posledný týždeň bol dosť ťažký ale zároveň veľmi obohacujúci. Narazil som trochu na dno môjho aktivistického nadšenia, čo ma na druhej strane prinútilo z väčšieho odstupu vidieť situáciu objektívnejšie. 
Zistil som, že ani trpezlivé vysvetlovanie niekedy nedokáže inšpirovať druhého k zváženiu iného pohľadu na vec, akým je ten jeho vlastný. Neskutočne ma unavilo, čo všetko sa okolo toho článku v Respekte odohralo. Od pokusov vysvetliť redakcii, že textu chýba celý jeden rozmer témy, cez diskusie, ktoré článok a moja reakcia rozpútali, až po debaty o texte s mojou rodinou. Každopádne nie je to fail - na základe textu sa spustila diskusia, ktorá bola dlho potrebná. Jedná sa o debatu v rámci trans* komunity samotnej a verím, že je to len začiatok dialógu a nakročenie k spoločným cielom. Môj názor je jeden z mnohých a na potrebné zmeny v systéme potrebujeme jeden druhého.
Zároveň som počas týchto krušných dní stihol cez víkend lyžovať s otcom v Rakúsku - mám pekné alpské gýče na instagrame :). V Bratislave som bol na matrike a prešla mi konečne zmena mena  - takže som už oficiálne Damian Machaj, aj keď len vo forme prechodného mena. Navštívil som moju obľúbenú slovenskú organizáciu TransFúzia, kde som sa bol radiť o našich lokálnych podporných aktivitách pre trans* komunitu - áno naša rodiaca sa iniciatíva Trans*parent už skladá program na najbližší rok! 
Ďakujem im za support, povzbudivé slová a za fotošút <3



 -> a skoro jarný deň v bratislavskej YMCA

Romi, Noel, Chris a Zoška
 Romi
 Noel a Ja
 Chris
Noel, Romi, Chris a Zoška



9.3.15

Čo článok v Respekte hovorí o trans* hnutí? Skoro nič.

Ak by sa ma niekto spýtal, či chcem dať rozhovor do nejakého periodika lokálnej tlače, veľmi dlho by som váhal a s veľkou pravdepodobnosťou by som odmietol. Z mojej skúsenosti je domáca žurnalistika v trans* téme na veľmi slabej úrovni. Častá bulvarizácia a dráždivé titulky ma mrzia a zároveň odradzujú. Keď sa mi ale ozvala novinárka z časopisu Respekt, s tým že chce napísať mapujúci článok o trans* hnutí u nás, inšpirovaná trendmi zo zahraničia, váhal som len chvíľu. Chcel som prispieť ku kvalitnej reprezentćii trans* témy širšiemu publiku a toto mi prišlo ako dobrá príležitosť. Dúfal som, že vznikne konečne článok, ktorý nevykresluje trans* ľudí, len ako diagnostikovaných transsexuálov liečiacich sa premenou z ženy na muža a napopak, ktorý nepoužíva stereotypné floskule o "preoperovaných” “na ženu príliš vysokých” “na muža prekvapivo jemných” ľudí.  Bolo by proste super, ak by raz niekto o téme písal aj z iného uhla pohľadu. Nie sme už trochu ďalej? Nehovorí trans* hnutie presný opak ako diktát - takto vyzerá “pravý” muž a “pravá” žena? 
Som sklamaný z toho, akým spôsobom autorka článku a redakcia Respektu uchopili tematiku. Je to podľa mňa neaktuálny a stereotypizujúci text. Nebudem asi rozpisovať podrobnú analýzu, nechcem vás unudiť - vypichnem 5 bodov, ktoré sú podľa mňa najzásadnejšie:

  • Naozaj musíme transrodového človeka popisovať na základe stereotypov rodu a ich súlade alebo nesúlade s jej/jeho výzorom? (otvárací odstavec)
  • Podľa článku sú transrodoví ľudia diagnostikovaní duševnou chorobou v procese liečby, ktorú ukončia preoperovaním (OMG) z čoho najzaujímavejšia a najchcenejšia je operácia intímnych partií (WTF).
  • Existujú aj ľudia napomedzí pohlaví - z článku a odstavcu Tisíce odstínu vyznieva, že sú to všetci, ktorí neukončia liečbu (nedajú sa preoperovať komplet). Je to popísané ako veľa možností na pocitovej škále identity žena-muž. Pôvodne som bol v článku uvedený aj ja ako prípad ani muž ani žena, čo som pri autorizácii nechal uviesť na správnu mieru. Takže máme komplet preoperovaných mužov a komplet preoperované ženy a potom tých, čo sú ani jedno ani druhé. Myslíte si, že jedna operácia z vás urobí niečo, čo pred tým nieste? Je to jeden veľký omyl. Je jasné, že priblíženie sa vytúženému spôsobuje úľavu ale nemusíme predsa stavať kritéria aká podoba muža a ženy je dostatočná. 
  • Odstavec o ľudsko-právnych otázkach a trans* statuse a ich rezonovanie v našom regióne je redukované na pár riadkov a jeden citát Matyho Dia ohľadne aktivít organizácie TransFusion a zmeny zákona, ktorý vyžaduje pre prepis rodu podstúpiť chirurgický zákrok - sterilizáciu alebo kastráciu. Na konci sa dočítame, že sa asi nejaký boj o práva odohráva a že menšina sa hlási o slovo - nemal byť ten článok náhodou štúdiou týchto trendov?
  • Slovník ktorý je uvedený pod článkom je z medzinárodného kontextu zastaralý a vo vzťahu k článku toho veľa neosvetľuje. Možno rozlišuje to, že crossdressing neni transsexualita. 

Ak by som mal svoje pocity zhrnúť - článok sa díva do minulosti a nekriticky (skôr epicky) popisuje ako je v ČR postavený zákon pre prepis rodu a medzi riadkami mu pritakáva, namiesto toho, aby sa díval do budúcnosti a hľadal čierne miesta v systéme a odkrýval nové súvislosti. 3/4 článku by mohla byť v kľude uverejnená v časopise Story a ja by som sa vôbec nečudoval ale Respekt? Čakal som proste viac. 


L I N K  N A  Č L Á N O K za poplatok 15Kč - ale nájdete ho v týždni 9 - 15.3.2015 v tlačenom vydaní časopisu.