28.6.15

Sociálna tranzícia - čo je inak a čo sa nemení.

Včera som dával rozhovor pre portál feminizm.us a bolo to veľmi zaujímavé. S autorkou projektu sme sa bavili o mojich skúsenostiach v rámci sociálnej tranzície (momentu, kedy som začal v spoločnosti fungovať v mužskej roli a keď ma okolie začalo vnímať v súlade s mojou rodovou identitou). Zaujímalo ju, či pociťujem v porovnaní s minulosťou nejake markantné zmeny v spôsobe, akým ku mňe ľudia pristupujú. Už dávnejšie ma napadlo, že trans status a zážitky trans ľudí v sociálnej tranzícii môžu poodhaliť niečo bazálne o nastavení spoločnosti. Dokonca si myslím, že sme schopní dať cisrodovej väčšine veľmi potrebné zrkadlo v téme strereotypy. Inšpirovaný včerajším stretnutím skúsim trochu sám so sebou brainstormovať.
Cítim sa byť teraz, keď som v očiach väčšiny vnímaný ako mladý muž inak? Odpoveď znie áno. V mojom prípade som prežil skôr tranzíciu z polohy gendrovo neidentifikovateľného človeka do role muža. Neviem tým pádom z vlastnej skúsenosti úplne posúdiť aké su rozdiely v prístupe ku ženám a mužom. Každopádne mám pocit, že sú ku mne v úplne náhodných situáciách neznámi ľudia teraz milší a obracajú sa na mňa s väčšou dôverou. Je to ale podľa mňa naozaj dané tým, že som bol pre verejnosť ako nezaraditeľný človek viac podozrivý a divný. Takže ak by znela otázka - je spoločnosť prívetivejšia k rodovo jasne identifikovateľným ľuďom ako k na oko genderqueer ľuďom? - odpoveď znie jednoznačne áno. 
Ako je to s esenciálnou mužnosťou a silou testosterónu? Áno, je pravda, že sa moje vnútorné prežívanie na hormonálnej terapii trochu zmenilo a ovplyvňuje to aj moje správanie. Mám pocit, že som v spoločnosti rozhodnejší a odvážnejší. Mám menej "plačlivých" chvíľ (teraz sa desíte, že prilievam kvapku oleja k stereotypnému rodovému esencialismu:)) neznamená to ale, že neplačem. Stereotypy sú o zjednodušovaní a každý človek je neuveriteľne komplikovaný mix rôznych esencií. Určite nie som teraz super mačo, ktorý túži vŕtať steny a klátiť stovky žien. Nie som menej empatický a určite sa o svôjho kocúra Kuťubiho starám rovnako svedomite.
Čo ma osobne na sociálnej tranzícii prekvapilo najviac je, ako sa ma ľudia snažili povzbudzovať v mojej mužskosti tými najväčšími klišé. Si fešák, sa budeš páčiť holkám, rastú ti svaly a teraz by sme mohli ísť spolu na futbal...na jednej strane to samozrejme chápem, "stávanie sa mužom" môže pre väčšinovú spoločnosť znamenať rôzne "povinné" rituály. Pre nás transrodových ľudí sú pravidlá a hranice rodovej binarity možno oveľa viditeľnejšie ako pre cisrodovú väčšinu. Pre spoločnosť sa mužom alebo ženou stávame fyzicky aj spoločensky, pre nás môže byť tá skúsenosť ale iná. Ja osobne sa vnímam dlhodobo konzistentne a nie som o nič menej JA ako pred pár rokmi. Preto istým spôsobom spochybňujem rodovú binaritu a tradičné stereotypy a prestávam sa toho báť.  
Viac o mojich úvahách o vzťahoch v spoločnosti a premenách spojených s trans statusom sa dočítate v rozhovore, ktorý bude čoskoro online. 
A mám super novú košeľu - NO SHAME IN MY GAME :D

 

2 komentáře: