20.12.15

Druhé T narodeniny - druhá puberta.

Zajtra oslavujem dva roky od svojej prvej injekcie testosterónu, v trans* kruhoch sa to považuje začiatok HRT (hormone replacement therapy) za niečo ako druhé narodeniny. Ja som nikdy nebol úplný trans* fatalista v zmysle, že by som bral tento moment ako úplný koniec starého života a začiatok niečoho zbrusu nového. Bol to pre mňa ďalší krok bližšie k sebe samému. Každopádne musím dnes uznať, že som svojím vnútorným nastavením (nemať žiadne veľké očakávania a riešiť hlavne to, čo sa deje tu a teraz) celý proces trochu podcenil.
Nechcel som na tranzíciu samotnú klásť až taký dôraz, sledovať úzkostlivo čo sa so mnou deje na ceste za vysnívanou podobou seba samého, pretože takú predstavu seba ani nemám. Vadí mi vizuálny tlak, ktorým je proces tranzície všade zaťažený. Obrázky pred a po, posilovanie, dosahovanie cis štandardov krásy... Vlastne pre mňa "venovanie sa svojej tranzícii" vtedy znamenalo sústrediť sa až príliš na svoje telo a to som nechcel. Je to ale jeden veľký omyl, tranzícia je aj o veľa iných procesoch a nie len o fúzoch a svaloch. Tak som si nejak ďalej žil a akoby mimochodom prebiehali u mňa zmeny spojené s tranzíciou. Dnes zisťujem, že som tento proces premeny podcenil, pretože som sa dostatočne nevenoval druhej stránke veci a to je psychika.
Každý sa v priebehu času mení a vyvíja, prechádza obdobiami zmien...  Prežíva v živote malé smrti a znovuzrodenia, spoznáva sám seba a zbavuje sa strachov. V období, v ktorom som dnes ja, je veľa procesov zrýchlených. Niekedy sa cítim, ako v nejakom medzigalaktickom svetelnom valci, v ktorom plávam niekam ďalej... Chovám sa niekedy spôsobom, akým som sa v živote pred tým nechoval. Začínam vidieť v mojich vzťahoch (všetkých možných vzťahoch) vzorce chovania, ktoré ma mali chrániť, ale už ich teraz nepotrebujem a prekážaju mi. Prvý krát v živote zažívam pocity spokojnosti zo seba bez toho, aby som musel vynakladať nejakú extra prácu. Prvý krát mám pocit, že ma môže mať niekto rád bez toho, aby som si lásku musel zaslúžiť. Popravde oslavujem druhé trans* narodeniny a mám pocit, že som naozaj iný človek ako pred dvoma rokmi a neviem úplne povedať aký. Klamal by som, ak by som tvrdil, že je to jednoduché. V niečom je to naozaj ako druhá puberta, ale s tým, že mám odžitý už nejaký základ a neni všetko mega dráma. Ak budem k sebe ale naozaj úprimný, musím povedať, že ma toto obdobie prekvapuje čím ďalej tým viac. Takže do tretieho roku vstupujem zdravo zmätený, zvedavý čo sa bude diať ďalej a asi zas o niečo viac sám sebou.

"denník" mojej tranzície (injekcie a iné radosti :)



4 komentáře: