27.12.16

Medzi riadkami

Jednou z veľkých hnacích síl trans hnutia je určite internet. Ako komunikačné médium tmelí trans komunity po celom svete a zároveň dáva možnosť každému jednému z nás hovoriť svôj príbeh vlastnými slovami. Masmediálne trans klišé veľmi často zjednodušujú naše príbehy na prefabrikované HLPčka (hlboký ľudský príbeh) o uvaznených dušiach v nesprávnych telách, o vykúpeniach skalpelom a šťastnom heteronormatívnom cis passingu. Zovšeobecňovanie v zmysle, že všetci trans ľudia sú proste takí, nám radosť naozaj nerobí… Ja sám som v období po comingoute siahol po najbližšom možnom spôsobe, akým upevňovať a vlastne v očiach druhých budovať svoju novú identitu a začal som písať blog a založil som si účet na Instagrame. Bolo to určite dobré rozhodnutie, ideálny spôsob ako si zjednodušiť vysvetlovanie mojej situácie a zároveň prispieť niečo málo k šíreniu osvety o trans problematike, ktorá presahuje môj osobný príbeh. Nedá sa povedať, že by som bol v bloggovaní enormne aktívny a koncepčný, ale myslím si, že sa mi podarilo pokryť témy, ktoré boli pre mňa nejakým spôsobom dôležité. A potom prišlo ticho.Najskôr som si myslel, že proste na písanie a postovanie nemám čas. Začal som v novej práci a zároveň som sa čím ďalej viac venoval komunitnej podpore a trans aktivismu pod hlavičkou Trans*parentu. Posledný post som napísal před trištvte rokom. Od vtedy som veľa krát premýšlal, o čom by som chcel písať a začal som si dávať dokopy poznámky, ale nikdy som nič nedokončil. Postupne som si uvedomil, že som začal riešiť věci, ktoré naviem sprostedkovať v mantineloch jazyka a imidžu persóny, ktorou komunikujem. Pandamian je taká pozitívna postava. Vysvetluje, objasňuje nejasné a motivuje. Dlhú dobu nám to spolu fungovalo, pretože som bol motivovaný a mal som asi vo veciach jasno. Mal som jasno v tej časti príbehu, ktorá sa odohrávala prvé dva roky tranzície. Dejstvo – veselá cesta k passingu a zvedavé odkrývanie schémat binárneho mužsko-ženského sveta. Potom sa to začalo všetko komplikovať. Moja prvá operácia hrudníku dopadla OK, ale nebol som úplne stopercentne spokojný a potreboval som jeden korekčný zákrok. To sa moc na môj Instagram nehodilo. Prestával fungovať môj vzťah a totálne som vyhorel v trans aktivizme. Uvedomil som si, že sám seba nemôžem schematizovať na Pandamianov príbeh, ktorý stratil kontury a v podstate už prestával existovať. No a to je asi kde stojím teraz, medzi riadkami mojej pozitívnej a štastnej sebareprezentácie sa snažím sa vymyslieť čo s tým.Je možné, že sa k písaniu už nevrátim, aj keď si myslím, že by to bola škoda. Možno sa mi podarí nájsť polohu v ktorej budem spokojnejší a budem mať chuť pustiť sa do tém, ktoré su pre mňa aktuálne. Dokým to nevymyslím, čítajte určite Filipa, ktorý začal nedávno blogovať a píše skvelo o svojej skúsenosti s transzíciou. http://transfilip.blogspot.sk a sledujte aktivity Trans*parentu na webe www.transparentprague.cz.

Žádné komentáře:

Okomentovat